Ťažké osudy a pošliapaná psychika toľkých mužov a žien. Ako žili, prežívali a prekonali násilie, nevraživosť a odpor? Žijú medzi nami a predsa žijú niekde úplne inde. Smejú sa, no je to smiech, akým sa my smiať nikdy nebudeme. Hlúpe sú problémy nás, ktorí sme nezažili skutočnú, neutíchajúcu bolesť všedného dňa, keď na oblohe pre dym nevidieť slnko a spev vtákov zaniká v hrozivom rachote zbraní, ľudského kriku, revu života rútiaceho sa z vysokého brala do ničoty, ktorého dno nikto nepozná...
Žiadna ľútosť, plač, slová ani dobrá vôľa nevráti viac to čo bolo vzaté, ukradnuté, zabité a pošliapané. Znivočené, vysmiate a potupené. V tmavom tichu tlie len plameň sviece, ktorá nemôže nájsť stratené. Nie je to nový život, spomienka, nádej ani odpustenie. Ach, čas, aký si krutý. Berieš všetko krásne a v tom zlom nás nechávaš bez pomoci utopených...
Trauer der Seele die ich nicht halten konnte, wenn ich das Buch "Arc de Triomphe" gelesen habe.